... takže načrtnem štandartné okolnosti: už sa to nedá ďalej odďaľovať – cesta sa blíži a predstava byť o 24 hodín niekde inde, niekde ďaleko je na jednej strane veľmi lákavá a na druhej strane značne stresujúca. Prvý krok je nasledovný: treba nazhromaždiť všetky veci na jedno miesto. A ďalej sa ideálne hodí jeden citát: „Nepodliehajte panike!“
1. vecí je vždy viac ako je kapacita batožiny – 20 kg limity do lietadla, predstava katastrofického scenára kufor, ruksak, malá príručná taška, veľká príručná taška a päť igelitiek vedú iba k jednému: dôkladná selekcia, lebo
2. časť vecí z batožiny bude na mieste určenia úplne zbytočná a
3. aj tak sa vždy na niečo mimoriadne dôležité zabudne.
Potom stačí naozaj už len málo – napratať to všetko do kufra a to tak, aby sa to ešte niekedy dalo použiť. Tu sa ukazuje jedna skoro fyzikálna zákonitosť:
4. poskladané veci sú spratnejšie ako veci nahádzané a pokrčené. Tu aplikujem môj systém ukladania vecí do kufrov a tašiek... čosi ako mozaika, kde všetko do seba ukážkovo zapadne a kufor sa podarí zavrieť. Aj keď netreba zabúdať, že
5. po krvopotnom zatvorení kufra sa aj tak bude musieť ešte raz otvoriť.
Keď mám na pamäti týchto päť osvedčených práv, hneď mi to ide lepšie. Veď balenie je v podstate jednoduché... aj keď je to niekedy poriadna otrava. No aj tak mám túto činnosť radšej ako vybaľovanie.